Input:

Materská škola - Smernica o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci

9.7.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

1.4.1.24 Materská škola - Smernica o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci

Mgr. Jozef Rajzinger, PhD., Ing. Jozef Mikula, PhD., Ing. Tamara Paceková

Stiahnuť dokument


Názov firmy
(adresa, IČO)
   
   
Názov vnútropodnikovej smernice   Smernica o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci  
Prílohy      
Číslo smernice      
Rozsah platnosti      
Za správnosť smernice zodpovedá      
Za dodržiavanie smernice zodpovedá      
Platnosť smernice pre obdobie      
Schválil      

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. ustanovuje v § 37 zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru.

Pri nadmernej záťaži teplom a chladom je zamestnávateľ povinný zabezpečiť aj ďalšie opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Zabezpečovanie opatrení pri nadmernej záťaži teplom a chladom pri práci z dôvodu tepelnej záťaže z technológie je zamestnávateľ povinný po dohode so zástupcom zamestnancov upraviť vnútorným predpisom.

Ak výsledky hodnotenia zdravotného rizika preukážu záťaž zamestnancov teplom alebo chladom, zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok a predložiť ho na schválenie príslušnému orgánu verejného zdravotníctva; zamestnávateľ je povinný predkladať aj návrhy na jeho zmenu.

Prevádzkový poriadok

Prevádzkový poriadok (§ 37 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.) na účel ochrany pred teplom a chladom ( § 8 ods. 1 vyhlášky č. 99/2016 Z. z.) obsahuje:

Vyhláška MZ SR ť. 99/2016 Z. z. od 1. 8. 2019 je novelizovaná vyhláškou č. 227/2019 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

a) posudok o riziku,

b) pracovné postupy pre jednotlivé pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom, záťažou chladom a kontaktom pokožky s povrchom pevných materiálov, strojov, technických zariadení a kvapalinami,

c) preventívne a ochranné opatrenia pre pracovné činnosti súvisiace so záťažou teplom alebo záťažou chladom,

d) zabezpečenie pitného režimu zamestnanca.

Hodnotenie zdravotného rizika

(1) Hodnotenie zdravotného rizika sa vykonáva pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad:

a) záťaže teplom z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní,

b) záťaže chladom pri dlhodobej práci na vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota nižšia ako 10 °C, alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny nižšia ako 10 °C.

(2) Pri činnostiach uvedených v odseku 1 zamestnávateľ vykonáva hodnotenie zdravotného rizika záťaže teplom alebo záťaže chladom a vypracuje posudok o riziku (§ 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. a obdobne ustanovuje § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 124/2006 Z. z.)

V súlade s ustanovením § 30 ods.1 písm. h) zákona č. 355/2007 Z. z. musí zamestnávateľ zabezpečiť pre zamestnancov hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík. Toto sa robí podľa ustanovení § 31 predmetného zákona.

Pri hodnotení zdravotného rizika sa prihliada najmä na:

a) popis vykonávanej činnosti,

b) druh, trvanie a úroveň záťaže teplom alebo záťaže chladom,

c) plán riadenia rizika.

Vyhláška č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci ustanovuje - určuje:

a) triedy práce podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci zamestnanca,

b) optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vnútorného pracovného prostredia,

c) únosnú záťaž teplom a chladom pri práci,

d) ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom a chladom pri práci,

e) prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,

f) pitný režim zamestnanca,

g) hodnotenie zdravotného rizika,

h) prevádzkový poriadok.

Základné ustanovenia

(1) Tepelno-vlhkostná mikroklíma je súčasť celkovej mikroklímy pracovného prostredia; jej faktormi sú najmä teplota vzduchu (ta), stredná teplota sálania (tr,m), relatívna vlhkosť vzduchu (rh), rýchlosť prúdenia vzduchu (va) a stereoteplota (tst).

(2) Stredná teplota sálania (tr,m) je homogénna teplota okolitých plôch, pri ktorej je výmena tepla sálaním medzi povrchom ľudského tela a okolitými plochami rovnaká ako v skutočnom heterogénnom prostredí.

(3) Stereoteplota (tst) je výsledná teplota guľového teplomera nameraná pomocou špeciálneho nástavca v určitom priestorovom uhle; vyjadruje smerové pôsobenie tepla, najmä zo zdrojov sálania.

(4) Výsledná teplota guľového teplomera (tg) je ukazovateľ tepelného stavu vnútorného prostredia priestorov zahŕňajúci vplyv súčasného pôsobenia teploty vzduchu (ta), povrchovej teploty okolitých plôch a rýchlosti prúdenia vzduchu (va); pre va ≤ 0,2 m.s-1 sa číselne rovná operatívnej teplote (to).

(5) Operatívna teplota (to) je jednotná teplota uzavretého čierneho priestoru, v ktorom by medzi človekom a pracovným prostredím nastala výmena rovnakého množstva tepla prúdením a sálaním ako v skutočnom nehomogénnom prostredí; pri menšej rýchlosti prúdenia vzduchu ako 0,2 m.s-1 alebo pri menšom rozdiele medzi teplotou vzduchu a strednou teplotou sálania ako 4 °C sa vyjadruje približne ako aritmetický priemer súčtu teploty vzduchu (ta) a strednej teploty sálania (tr,m).

(6) Priemerná hodnota operatívnej teploty sa stanoví časovo váženým priemerom z vypočítaných operatívnych teplôt, ktoré sa vyskytnú počas pracovnej zmeny, alebo aritmetickým priemerom v intervaloch najviac jednej hodiny.

(7) Celkový energetický výdaj (qM) je celková tepelná produkcia organizmu zahŕňajúca základnú látkovú premenu a tepelnú produkciu vyplývajúcu z pracovného energetického výdaja; stanovuje sa fyziologickým meraním, výpočtom podľa STN EN ISO 8996 : 2004 Ergonómia tepelného prostredia. Stanovenie metabolizmu (ISO 8996 : 2004) (83 3565)

alebo orientačne podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z. a je vyjadrený triedami práce.

(8) Záťaž teplom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení maximálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce; stanovuje sa jej dlhodobá a krátkodobá únosnosť.

(9) Dlhodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom vody stratenej pri práci z organizmu potením a dýchaním; vyjadruje sa ako dlhodobo únosný čas práce.

(10) Krátkodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom naakumulovaného tepla v organizme, ktoré nesmie prekročiť pre aklimatizovaného alebo neaklimatizovaného zamestnanca 180 kJ.m-2, pričom tejto hodnote zodpovedá vzostup teploty telesného jadra o 0,8 °C, vzostup priemernej teploty kože o 3,5 °C a vzostup srdcovej frekvencie na hodnotu najviac 150 tepov za minútu; vyjadruje sa ako krátkodobo únosný čas práce.

(11) Dlhodobo únosný čas práce (τsh) a krátkodobo únosný čas práce (τmax) je limitovaný čas práce, ktorý sa určuje na pracovisku, na ktorom je záťaž teplom; určuje sa v závislosti od faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy a energetického výdaja pre aklimatizovaného a neaklimatizovaného zamestnanca pri zohľadnení tepelného odporu odevu (Rcl).

(12) Záťaž chladom je tepelná záťaž zamestnanca, ku ktorej dochádza pri prekročení minimálnej hodnoty prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce; hodnotí sa z hľadiska jej únosnosti.

(13) Dlhodobá práca je práca zamestnanca trvajúca dlhšie ako štyri hodiny za pracovnú zmenu.

(14) Teplé obdobie je obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou vzduchu 13 °C a vyššou; ak priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní klesne pod 13 °C, hodnotí sa prostredie podľa hodnôt pre chladné obdobie.

(15) Mimoriadne teplý deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 °C.

(16) Mimoriadne chladný deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu nižšiu ako -15 °C.

(17) Neaklimatizovaný zamestnanec je zamestnanec počas troch týždňov od nástupu na pracovisko, na ktorom sa hodnotí záťaž teplom alebo záťaž chladom.

(18) Ukazovateľ WBGT je výpočtový ukazovateľ tepelnej záťaže, ktorý sa určuje podľa STN – EN 272443 Horúce prostredie.

(19) Vonkajšie pracovisko je pracovisko na otvorenom priestranstve Príloha č. 1 bod 23 a príloha č. 2 bod 17 NV SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, ktoré nie je, alebo je len čiastočne chránené pred poveternostnými vplyvmi.

(20) Ohrievareň je samostatná miestnosť, časť vnútorného priestoru alebo iné vhodné zariadenie vykurované aspoň na teplotu vzduchu 22 °C, vybavené sedacím nábytkom, stolmi a vešiakmi na pracovný a ochranný odev; v odôvodnených prípadoch aj zariadením alebo priestorom na údržbu osobných ochranných pracovných prostriedkov Príloha č. 1 bod 21 NV SR č. 391/2006 Z. z. a vybavením na ohrievanie rúk.

Triedy práce, optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy

(1) Triedy práce sa určujú podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci. Triedy práce sú uvedené v prílohe č. 1. vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z.

(2) Zamestnávateľ na pracovisku zabezpečuje pre zamestnanca optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy v teplom aj chladnom období podľa prílohy č. 2 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z.; predpoklady na dosiahnutie optimálnych hodnôt faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy vytvára stavebným riešením budovy a tam, kde to neumožňuje stavebné riešenie budovy, tieto podmienky zabezpečuje technickými opatreniami.

(3) Na vnútornom pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca a kde nemožno zabezpečiť optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy podľa odseku 2, zamestnávateľ zabezpečuje prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy okrem:

a) pracoviska, kde nemožno technickými opatreniami odstrániť záťaž teplom alebo záťaž chladom z technologických dôvodov, alebo

b) mimoriadne teplých dní a mimoriadne chladných dní.

(4) Optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, ktorými sú operatívna teplota (to), rýchlosť prúdenia vzduchu (va) a relatívna vlhkosť vzduchu (rh), sú pre teplé obdobie a chladné obdobie uvedené v prílohe č. 2 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z. Pre triedy práce 3 a 4 nie sú určené optimálne a prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre jednotlivé obdobia. Pre triedy práce 3 a 4 je určený dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce uvedený v § 4 a v prílohe č. 3 tabuľkách č. 1 až 15, vyhlášky č. 99/2016 Z. z.

(5) Na vnútornom pracovisku, na ktorom sa vykonávajú práce zaradené do tried práce 1a a 1b podľa prílohy č. 1, vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z., majú byť splnené aj tieto požiadavky:

a) rozdiel teploty vzduchu medzi úrovňou hlavy a členkov nie je väčší ako 3 °C,

b) asymetria teploty sálania od okien alebo od iných chladných zvislých povrchov nie je väčšia ako 10 °C,

c) asymetria teploty sálania od teplého stropu alebo od iných vodorovných povrchov nie je väčšia ako 5 °C.

(6) Ožiarenosť hlavy sálavým teplom nesmie byť väčšia ako 200 W.m-2; pri priamom slnečnom žiarení cez osvetľovacie otvory má byť vzájomná poloha otvorov, protislnečných clôn a stálych pracovných miest riešená tak, aby počas pracovnej zmeny nebola hlava zamestnanca vystavená priamemu slnečnému žiareniu viac ako desať minút.

(7) Rozsah prípustných hodnôt relatívnej vlhkosti vzduchu v chladnom období aj v teplom období je pri dlhodobej práci 30 % až 70 %; pri trvalom prekračovaní vlhkosti na vnútornom pracovisku nad 90 % zamestnávateľ zabezpečuje účinné opatrenia na jej zníženie.

Únosná záťaž teplom pri práci, ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom

(1) Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž teplom hodnotí podľa operatívnej teploty to alebo výslednej teploty guľového teplomeru tg v spojení s relatívnou vlhkosťou vzduchu rh a rýchlosťou prúdenia vzduchu va. Pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne teplých dní, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom, možno použiť údaje získané zo spravodajstva špecializovanej organizácie vykonávajúcej štátnu hydrologickú službu a štátnu meteorologickú službu5) alebo orientačným meraním.

(2) Na vnútornom pracovisku, na ktorom je v dôsledku záťaže teplom z technologických dôvodov prekračovaná maximálna hodnota prípustnej operatívnej teploty podľa odseku 1 pre danú triedu práce podľa prílohy č. 2 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z., a na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní sa čas práce upraví tak, aby bol dodržaný najmä dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce; v odôvodnených prípadoch sa pri záťaži teplom vykonajú aj ďalšie opatrenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 3 štvrtom bode tabuľky, vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z.

(3) Dlhodobo únosný čas práce ako aj krátkodobo únosný čas práce pri záťaži teplom sa určuje v závislosti od triedy práce a od hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre aklimatizovaného, ako aj neaklimatizovaného zamestnanca pri zohľadnení tepelného odporu odevu podľa prílohy č. 3 tabuliek č. 1 - 15, vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z. Ak pri určovaní dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce nemožno z dôvodov iných zadávacích parametrov, ako sú iná teplota vzduchu, iná rýchlosť prúdenia vzduchu alebo iná relatívna vlhkosť vzduchu, vychádzať z prílohy č. 3 tabuliek č. 1 - 15, vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z., dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce možno určiť podľa príslušnej STN EN ISO 7933 Ergonómia tepelného prostredia.

(4) Dodržanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním práce a odpočinku. Výpočet dĺžky pracovných cyklov a bezpečnostných prestávok je uvedený v prílohe č. 3 druhom bode, vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z. Režim práce a odpočinku sa určuje aj vtedy, ak dlhodobo únosný čas práce, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 tabuľkách č. 1 - 15 vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z., je kratší ako trvanie pracovnej zmeny.

(5) Dodržanie dlhodobo únosného času práce sa zabezpečuje striedaním krátkodobo únosného času práce a odpočinku aj vtedy, ak pracovná zmena trvá viac ako osem hodín; krátkodobo únosný čas práce a minimálny čas trvania bezpečnostnej prestávky, ktoré sú vypočítané podľa prílohy č. 3 druhého bodu vyhlášky MZ SR č. 99/2016 Z. z. pre osemhodinovú pracovnú zmenu, sa musia dodržať.

(6) Tepelná záťaž zo sálania silných zdrojov sa vyhodnocuje pre každé exponované pracovné miesto s využitím primeranej metódy hodnotenia pomocou stereoteploty, asymetrie teploty sálania alebo podľa ukazovateľa WBGT. Pri zdrojoch sálavého tepla, pri ktorých stereoteplota na pracovnom mieste prekračuje 43 °C, alebo ak ožiarenosť prekračuje 700 W.m-2, sa použije ochrana proti sálavému teplu.

(7) Súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži teplom je aj zabezpečenie pitného režimu.

Únosná záťaž chladom pri práci, ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži chladom

(1) Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa operatívnej teploty to; pri práci vykonávanej na vonkajšom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa teploty vzduchu ta korigovanej podľa rýchlosti


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: